Alice a Jasper 1.kapitola by Wampire girl

11. srpna 2009 v 15:34 | Benkas
AAAA je tu prvá kapitola....
No vravím dopredu že autorka vtedy nemala prečítanú Twilight Ságu a možno sa niečo nebude zhodovať s knihami....xD


1.KAPITOLA-PRECITNUTIE

Alicin pohľad

Moje telo sa zvíjalo od krutej bolesti. To bolo to jediné, čo som bola schopná vnímať, samozrejme, okrem tej desivej tmy, ktorá ma obklopovala. Celé telo som mala ako v ohni, krk ma neznesiteľne pálil. Myslela som si, že umriem, dokonca som v to aj dúfala. Nič lepšie ako smrť som si v tejto chvíli ani nevedela predstaviť. Naozaj nič iné.
Keď som sa prebudila, obklopovalo ma príjemné svetlo. S radosťou som ho uvítala. Ležala som v nejakej tmavej izbe na podlahe, ale cez malé okienko tesne pod stropom svietilo slnko, z ktorého žiara mi osvietila tvár. Zavrela som oči a vychutnávala to teplo. Nemohla som sa ho nabažiť.
No vtom som si čosi uvedomila. Kde to vlastne som? A... najdôležitejšia otázka, kto som?
Iba matne som si spomínala na bolesť, inak som si nevedela vybaviť nič, iba tmu. Strašnú, neznesiteľnú tmu.
Otvorila som oči, rýchlo som vstala a porozhliadla sa. Toto miesto som určite v živote nevidela, tak čo tu robím?
Moja pamäť bola ako vygumovaná, na nič som si nepamätala.
Ako sa to vlastne volám?
Iba matne sa mi vybavil nádherný zamatový hlas:
,,Alice...."
Žeby som sa tak volala? Naozaj sa volám Alice?
Vtedy som v krku ucítila inú bolesť, takú ostrejšiu. Hrdlo ma neuveriteľne pálilo, ako keby som bola smädná, akurát, že stokrát viac.
Porozhliadla som sa po izbe a zbadala som dvere. Vykročila som k nim, otvorila ich a vyšla do jasného lesa.
Vzápätí som zalapala po dychu. Moja koža sa na slnku nádherne trblietala ako milióny malých diamantov posiatych po mojom tele. Vôbec som to nechápala. Ako je toto vôbec možné?
Znova sa v mojom hrdle ozval ten smäd, no ja som zrazu zmeravela. Počula som malé tiché krôčiky smerom ku mne, a keď som sa pozrela pred seba, zbadala som srnu. Tak zvláštne sa na mňa dívala tými svojimi smutnými očami, no mňa viac znepokojil odraz v jej očiach, než ten smútok v nich. V jej očiach som sa jasne videla: mala som krátke strapaté čierne vlasy, taký zvláštny rysí pohľad a bola som neuveriteľne bledá. Moje biele šaty boli na niektorých miestach roztrhané a špinavé, asi od dlážky v izbe. Ale najviac ma znepokojili moje oči. Neviem akej farby boli predtým, ak vôbec boli inej farby ako tieto- zlostné čierne plné hladu. Nevedela som si vôbec vysvetliť tento odtieň. Boli úplne čierne ako uhoľ, možno ešte čiernejšie, ak vôbec taká farba existovala.
A vtedy sa to stalo. Nedokázala som sa ovládať, moje pudy ma načisto ovládli. Áno, moje pudy vykonali tú strašnú vec.
Keď som sa už viac nemohla dívať na svoj odraz v jej očiach, hrdlo ma inštinktívne zabolelo. A ja som sa na ňu vrhla. Ani neviem ako, pretože sa to zomlelo veľmi rýchlo, srna zomrela. Až vtedy, po tomto hroznom čine, som zistila, čo vlastne som. Tá srna by určite nezomrela, keby som sa na ňu nevrhla a nepripravila ju aj o poslednú kvapku krvi.
Bola som netvor.
Áno, teraz to už viem. Bola som ten najhorší netvor na svete. Upír.
Ale ako to, že ma slnko nespálilo? Ako to, že sa moja koža na ňom trbliece? Som naozaj upír?
No niečo som rozhodne bola...

Jasperov pohľad ( o 23 rokov neskôr)

,,Tak čo, Jasper, ideš s nami?" spýtal sa ma Peter. Charlotte už naňho čakala pred dverami, no nebolo na ňom vidno, že by sa ponáhľal. Asi sa znova pohádali.
Vzdychol som si. Neznášam, keď ma niekto chce silou mocou nútiť a Peter rozhodne vyzeral na to, že by sa ma pokúsil donútiť.
,,Možno neskôr," zamrmlal som a odišiel som do svojej izby, izby, ktorá mi patrila už len pár dní, keďže sme tento dom mali iba prenajatý. Peter sa už-už chcel rozbehnúť za mnou, čo som mu jasne videl na očiach, keď som odchádzal, no Charlotte ho zavolala a tak musel odísť bezo mňa. Budem sa musieť Charlotte poďakovať, keď sa vrátia z lovu.
Sadol som si na pohovku, slastne som sa oprel a zatvoril oči. V posledom čase som bol akýsi čudný, ani neviem prečo. Proste som cítil, že mi niečo chýba. Ale čo to bolo? Asi som mal ísť na lov. ASpoň by som sa rozptýlil. Vlastne ani nie, tie emócie by ma raz zabili.
Uškrnul som sa. Ako keby MŇA niečo mohlo zabiť!
Neviem, čo sa to vo mne zmenilo ( to asi robili tie emócie ), no cítil som, že lov ľudí nie je správny. Ale čo bolo správne? My upíri predsa musíme nejako "žiť". Musíme sa nasýtiť. Ale prečo ľudia? Netuším. Vôbec neviem, za aké činy momentálne pykajú tí, na ktorých narazili Peter a Charlotte. Ale bol takýto trest dobrý? Nebolo to až príliš kruté? Myslím, že bolo.
Otvoril som oči, vstal a prešiel k zrkadlu. Moje oči ma trocha znepokojili. Boli tmavočervené ani krv, na bokoch trocha čierne. Začínal som byť smädný.
A vtedy som sa rozhodol. Musím odísť. Musím.
Niekde som našiel papier a pero a pustil som sa do písania:
Mojí milí,
nezúfajte. Ja viem, nepovedal som vám, čo mám v úmysle, ani ja sám som to zatiaľ nevedel, no rozhodol som sa. Odchádzam. Nedokážem tu už viac ostať. Tá túžba po zmene je omnoho mocnejšia než ja. Prosím, odpusťte mi.
Váš Jasper
List som položil na stolík v obývačke a odišiel som. Nezbalil som si žiadne veci, veď žiadne som ani nemal. Jediné, čo som si zobral, bolo asi tisíc dolárov, ktoré som si našetril ešte predtým. Bol súmrak. Pred domom som sa najskôr obzrel a až potom vyštartoval. Utekal som šialenou rýchlosťou....
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Páči sa Vám poviedka Alice a Jasper?

Ano...
Treba na tom popracovať
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama