Alice a Jasper 5. kapitola

25. srpna 2009 v 21:18 | Benkas
Ďalšia kapitola z Alice a Jasper.....pls nechajte aj komenty...hh


5.kapitola- V reštaurácii

Jasperov pohľad

Bola neuveriteľne krásna. Jej krátke tmavé vlasy bola trocha strapaté, ale páčili sa mi. Bola veľmi malá, o mnoho menšia odo mňa a mala tak neuveriteľné oči... Také nádherne zlaté...
Automaticky som si zložil okuliare a sledoval jej reakciu. Nič. Ani sa nepohla. Jej zlaté oči ma doslova hypnotizovali a ja som pomocou svojej schopnosti ucítil nával emócii. Prevažovala u nej zvedavosť, no bol tu aj hnev či pocit bezmocnosti. No najzvláštnejšia bola túžba...

Alicin pohľad

Bol vysoký, o mnoho vyšší, než som si myslela. Mal krátke plavé vlasy a vyšportovanú postavu. A bol taký nádherný...
Bol úplne " na zožratie".
A vtedy si dal dolu okuliare. Videla som to sekundu predtým, než to spravil, takže som na to vôbec nereagovala. Jeho červeno- čierne oči ma úplne fascinovali. Bola som zvedavá, čo tu vôbec robí, no zároveň som sa na seba hnevala a bola bezmocná. Ale zároveň som túžila zistiť o ňom viac. Zúfalo túžila.
Chytila som ho za ruku, na čo sa zatváril prekvapene a viedla som ho do reštaurácie. Bola poloprázdna. Posadili sme sa čo najďalej od ostatných, časníčka si nás vôbec nevšimla.
,,Čo tu robíš?" spýtala som sa. Porozhliadol sa a odvetil:
,,Čo tu robíš ty?" Jeho hlas bol neuveriteľne zamatový a nádherný. Bola som z neho úplne paf. Ako to robí?

Jasperov pohľad

Zrazu ma chytila za ruku. Jej ruka bola ľadová a pevná- samozrejme, veď bola upír. Našťastie. Inak by som sa ( asi ) neudržal a vysal z nej všetku krv. Ale prekvapilo ma, že sa ma dotkla. Viedla ma do reštaurácie a sadli sme si čo najďalej od ľudí. Nedýchal som.
A vtedy sa mi prihovorila:
,,Čo tu robíš?" Jej hlas bol taký zvodný a nádherný, no nedal som sa zmiasť. Čo ak je zlá?
Preto som jej položil tú istú otázku:
,,Čo tu robíš ty?" Zamračila sa, hnevala sa.
,,Tú otázku som položila skôr než ty."
,,Nevadí." Musel som sa nadýchnuť, dochádzal mi kyslík, no iba trocha. I tak mi udrel do nosa pach človeka. Musel som sa pevne držať stola, aby som sa ovládol. Prečo to musí byť také ťažké?
Upokojujúco mi položila svoju dlaň na moju ruku a povzbudzujúco sa usmiala. Jej úsmev bol taký nákazlivý a nádherný, že som neodolal a tiež sa usmial.

Alicin pohľad

Zamračila som sa.
Dúfam, že si zo mňa robí srandu.
,,Tú otázku som položila skôr než ty."
,,Nevadí."
Zase ma štve.
A vtedy som videla, ako sa pevne drží stola, snažil sa ovládať. O sekundu na to, sa to aj stalo. Musela som rýchlo konať, no moja dlaň sa proti mojej vôli položila na jeho ruku. Cítila som akési napätie, ale nevšímala som si ho. Usmiala som sa naňho povzbudivo a on mi úsmev opätoval. Teraz bol ešte krajší ako predtým.
,,Kto si?" spýtala som sa a dúfala, že na túto otázku už dostanem odpoveď. Musela som stoj čo stoj zistiť, kto vlastne je. Musela som opäť počuť jeho hlas a hlavne jeho meno. Na myseľ mi neprichádzalo žiadne meno, ktoré by ho dostatočne vystihovalo. Absolútne žiadne.
,,Jasper," odpovedal a hypnotizoval ma pohľadom.
,,Jasper," zopakovala som potichučky. Zo široka sa usmial a odhalil svoje žiarivo biele zuby.
Myslím, že keby som mohla, tak sa červenám.
,,Ja som Alice," predstavila som sa. Jeho úsmev sa z tváre vytratil a oči mu zrazu znežneli.
Ale prečo?

Jasperov pohľad

,,Kto si?" spýtala sa. Jej hlas zvonivo znel v mojich ušiach. Bola vôbec upír? Nie, nebola. Bola anjel. Nádherný malý anjel.
,,Jasper."
,,Jasper," potichu to zopakovala, no ja som to počul jasne, ako keby hovorila nahlas. Mojím telom prebehlo vzrušenie. Prečo?
Môj úsmev sa sám od seba rozšíril a cítil som, že sa odhalili moje zuby.
,,Ja som Alice," predstavila sa.
Alice. Netušil som, že také nádherné meno aj existuje. Presne ju vystihovalo.
Cítil som, že sa mi úsmev z tváre vytráca a oči mi znežnievajú.
Ale prečo?
Porozhliadla sa, trocha sa ku mne naklonila a povedala:
,,Toto nie je veľmi bezpečné miesto," samozrejme, ak som tu ja, ,,Chceš ísť so mnou?"
Jej tvár bola napätá. Čakala, čo poviem.
Bolo mi jedno kam, hlavne, že budem s ňou.
Prikývol som. Naraz sme vstali a vyšli z reštaurácie.
Bol som zvedavý, kde býva.

Alicin pohľad

A vtedy som sa rozhodla. Jasne som videla, čo spravím. Porozhliadla som sa, či nás niekto nesleduje, trocha sa k nemu naklonila a povedala:
,,Toto nie je veľmi bezpečné miesto. Chceš ísť so mnou?"
Cítila som sa napäto a čakala som na jeho odpoveď. Jeho odpoveď som videla o pár sekúnd skôr, než prikývol. Videla som tiež, ako vstáva a tak sa o sekundu neskôr stalo, že sme vstali naraz a vyšli z reštaurácie.
Bola som zvedavá, čo povie na môj bytík.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa Vám poviedka Alice a Jasper?

Ano...
Treba na tom popracovať
Nie

Komentáře

1 MisHullenkA..Aff MisHullenkA..Aff | Web | 26. srpna 2009 v 11:07 | Reagovat

to je suprový!! si pak budu muset přečíst a přelouskat i ty předchozí kapitoly xD

2 Zuz!nQa Zuz!nQa | Web | 26. srpna 2009 v 11:17 | Reagovat

Jůůů!!!

A copak chceš i ty na diplom??

Stmívání??

Písni mi na blogísek:D:D:-D:-D

3 Michalinda Michalinda | Web | 26. srpna 2009 v 18:57 | Reagovat

ahojky SB, obíham :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama