1. kapitola- Jack
Alicin pohľad
Už pár týždňov mávam vízie o mladom, peknom a hnedovlasom upírovi, ale ani raz sa tu, vo Forkse, neobjavil. Bolo to veľmi zvláštne.
Ale teraz sa vráťme k niečomu príjemnejšiemu.
Naša "malá" rodinka sa rozrástla o rovno dvoch upírov, hoci ten druhý bol skôr poloupír/ poločlovek. Áno, hovorím o Belle a Renesmée.
Edward bol taký šťastný, keď bol s Bellou. Veľmi šťastný.
Bola som rada, že ju má. A taktiež som bola rada, že mám koho obliekať, hehe.
Ale s Renesmée to bolo... zložité.
Akonáhle dosiahla osem rokov, hoci vyzerala minimálne na šestnásť, odišla. Odišla do La Push s Jacobom a už sa viac nevrátila...
Aký bol dôvod jej odchodu? Pohádala sa s Bellou kvôli svadbe s Jacobom. Bella chcela, aby s tým ešte chvíľu počkali, lenže Nessie nechcela. Tá hádka bola omnoho horšia, než si ktokoľvek vôbec kedy predstavoval. A potom Nessie odišla...
Máme síce povolený vstup do La Push, ak ju chceme ísť pozrieť, ale inak s ňou nie sme vôbec v kontakte.
Vidím na Belle, že ju to trápi. Niežeby to Edwarda tiež netrápilo, ale ju celá táto záležitosť zobrala najviac. Chudák, dievča.
Kiežby som tak mohla niečo urobiť...
Jasperov pohľad
Od náško prijatia už ubehlo strašne mnoho rokov.
A potom do toho celého vstúpila Bella... Mal som problém udržať sa na uzde, ale kvôli Alice a ostatným som to pomerne dobre zvládol (teda, ako sa to vezme).
Našťastie sa stala upírkou. A potom Renesmée...
Alice veľmi trápi, že Bellu veľmi trápi, že Nessie odišla. Ale ak sa nechce vrátiť, tak sa s tým nedá nič robiť, no nie? Lenže Alice je Alice a ona to tak nenechá. (Bol by zázrak, keby to tak nechala.)
Alicin pohľad
Rozhodla som sa, že sa nejako odreagujem a jediné odreagovanie mi poskytujú nákupy a lov, ale rozhodla som sa pre to druhé, keďže Jasperovi trošililinka vadia moje šaty rozmiestnené po celej našej spálne.
,,Ide so mnou niekto na lov?" spýtala som sa dosť nahlas na to, aby to všetci počuli. Nikto nechcel ísť.
Jasper bol na love predvčerom, takže si ostal čítať nejakú filozofickú knihu, Rosalie s Emmettom išli minulý týždeň na ďalšie medové týždne, z ktorých sa ešte nevrátili, Carlisle bol na Konferencii doktorov v New Yorku, Esme reštaurovala nejaký nábytok a Edward s Bellou sa chceli venovať sebe. Takže som išla sama.
Išla som až k Mount Rainier, kde sa mi podarilo chytiť jeleňa, ktorý ma však nenasýtil. Tak som lovila ďalej...
Zbadala som dosť veľkého medveďa na to, aby ma nasýtil. Skočila som po ňom a zahryzla. A vtedy...
Opäť som ho videla- bol to ten istý upír, ktorého som už toľkokrát videla. A keď som zdvihla hlavu, naozaj tam stál...
Jackov pohľad
Zavetril som vôňu upíra a tak som sa za ňou pustil. Bolo mi jasné, že je tiež vegetariánom ako ja, keďže sme boli vysoko v horách a nebola sezóna na medveďov, takže tu neboli žiadni ľudia, len zvieratá.
Ale keď som dorazil k upírovi a zbadal ho, nemohol som tomu uveriť. Bola to tá najkrajšia upírka na svete, omnoho krajšia ako Rachelle, ktorú som dovtedy považoval za najkrajšie stvorenie na svete.
Zdvihla oči od medveďa, ktorý sa stal jej potravou a pozrela sa na mňa.
Oči mala ako tekuté zlato, v ktorom som sa doslova roztápal, čierne neposedné vlasy jej viali vo vánku a pôsobila veľmi šibalsky.
Hneď, ako som ju uzrel, mi napadlo len jedno: Ona je tá pravá pre mňa.
Alicin pohľad
,,Kto si?" spýtal sa so záujmom.
,,Nemala by som sa to skôr spýtať ja?" spýtala som sa tvrdohlavo. Zasmial sa. Trocha mi tým pripomenul Jaspera. Čo asi robí v tejto chvíli? Och, jasné, číta si.
,,Som Jack a ty?" odpovedal som smiechom a čudným zábleskom v očiach. Vstala som.
,,Alice," odvetila som. ,,Nechceš sa k nám pridať?" Myslím, že Jack by bol skvelý kamarát...
,,K nám?" spýtal sa už s menším záujmom.
,,Je nás osem, ak nerátame Renesmée, lenže tá odišla..."
Chvíľu nad tým rozmýšľal, ale napokon prikývol. Samozrejme, že som to vedela skôr, ako to spravil.
Usmiala som sa naňho, on mi to opätoval a potom som vyrazila domov. Nasledoval ma...
